Choď na obsah Choď na menu
 

 

Tesárska roklina a Dúpänce

12. 1. 2014

Dnes sa vyberieme na úplne neznáme, ale nádherné miesto, pri obec Hontianske Tesáre. Budeme objavovať jedinečné a unikátne Dúpänce a prejdeme sa Tesárskou roklinou.

Svoju pešiu túru začíname na parkovisku pri železničnej stanici Hontianske Tesáre. Odtiaľ sa vyberieme kúsok popri železničnej trati smerom na sever, prejdeme na zvážnicu pod lesom.

02_mapa.jpg

 

V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamen­né skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmeť (1841-1908), obdivovateľ prírody, vedec a turista v diele Ďalšie výsku­my z obvodu Sitna. Názov dúpence podľa Andreja Kmeťa poukazuje na veľmi dávny pôvod dier vyrúbaných do mäkkého kameňa, pretože - ako uvádza - „náš ľud dávno už nepoužíva slovo dúpä o diere alebo jaskyni."

Dúpence sú 5 až 6 metrov veľké a 180 až 200 centimetrov vysoké skalné izby, ktoré slúžili najpravdepodobnejšie ako skrýše obyvateľov pred Turkami. Miestna tradícia ich považuje ešte za staršie výtvory, ktoré mali byt' úkrytmi ľudí a zásob pred Tatármi.

Asi 200m od železničnej trate sa nachádzajú prvé 3 Dúpänce - Jednodierka a Dvojdierka. 

img_3195.jpg

 

Od prvých dierok pokračujeme popod les po cestičke ďalej, až prídeme k ďalšej. Nachádza sa asi 20m nad chodníkom, výstup je trošku obtiažnejší, hore sa nachádzajú aj reťaze. Tento dúpänec má centrálnu podkovovitú miestnosť, okolo ktorej je vysekaných do pieskovca osem komôrok, z nich štyri akoby pre dospelých a štyri pre deti. Steny pokrývajú rôzne kresby a nápisy, mnohé však zo súčasnosti, takže sa ťažko rozpoznáva pôvodná výzdoba. 

img_3154.jpg

 

Video z Osemdierky si môžete pozrieť tu.

Tesárske dúpence neboli doteraz predmetom odborného vý­skumu, ich vek ani účel nie je jedno­značne určený. V slovníku miestnych obyvateľov dostali dúpence názov jednodierka, dvojdierka a osemdierka - vždy podľa počtu vysekaných skalných skrýš.

Od Osemdierky pokračujeme necelých 100m k vstupu do Tesárskej rokliny. 

img_3162.jpg

 

Územie, kde sa nachádza prírodná pamiatka Tesárska roklina, je budované prevažne epiklastickými sedimentmi vulkanického pôvodu,  produkovanými Štiavnickým stratovulkánom. Tieto horniny sú pomerne slabo odolné, najmä voči vodnej erózii. V týchto horninách bolo vytvorené jedinečné, aj keď krátke, kaňonovité údolie. Unikátna je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku. Je tu vidieť ukážkové krížové zvrstvenie. Tento fenomén poukazuje na chaotickú sedimentáciu  typickú pre deltu riek. Je to doklad o tom, že v tejto oblasti bolo pravdepodobne plytké more. Dôležitú úlohu zohrala tektonika. Tá toto územie oslabila, rozblokovala na čiastkové bloky, na ktorých vznikli štyri vodopády. Najmä tretí proti prúdu je impozantný, vysoký asi 8 m. Tieto skoky zvyšujú kvalitu územia. Väčšinu roka je riečisko vyschnuté, rovnako ako v čase nášho výletu.

Vzhľadom na veľkosť územia (asi 0,7 ha) a na jeho kvality (kaňon, odkryvy) bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Slúži ako ukážka sedimentácie v podmienkach delty (dokumentované krížovým zvrstvením) a zároveň dokumentuje eróznu schopnosť vody v spojitosti s tektonikou a odolnosťou hornín.

 


Viac foto z dúpeniec a rokliny v albume:

 

Náhľad fotografií zo zložky Tesárska roklina a Dúpänce

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.